Je utorok a ja sa klasicky zobúdzam na výskanie päť až
osemročných dievčat, ktoré majú každodenný nástup na asfaltovom
ihrisku dievčenskej školy. Budíčky tu v Jeruzaleme mávam tradične
dva - prvý o piatej na spev "Allah akbar" zo susediaceho minaretu,
druhý o štvrť na osem na hluk nastupujúcich žiačok. Povinná výbava
pri cestách na Blízky východ, štuple do uší, bohužiaľ nepomáhajú...
viac na blogu.